Ročníková práca
ROČNÍKOVÁ PRÁCA    Ing. Emília PRIBIŠOVÁ, MPH
STN 01 6910 – PRAVIDLÁ PÍSANIA A ÚPRAVY PÍSOMNOSTÍ
Táto norma určuje jednotné pravidlá písania znakov, znamienok, skratiek, značiek, čísel a zostáv pomocou štandardnej klávesnice, pravidlá účelnej a prehľadnej tvorby textu.
Norma zohľadňuje viaceré európske normy a zvyky, dodržiava doteraz platné STN, pričom je spracovaná v súlade s Pravidlami slovenského pravopisu. 
INTERPUNKČNÉ ZNAMIENKA 
Bodka, výkričník, otáznik, čiarka, bodkočiarka, dvojbodka Sa píšu tesne za príslušným slovom bez medzery. Ak je za slovom alebo na konci vety viac interpunkčných znamienok, medzera sa dáva až za posledné z nich. 
P r í k l a d :  „Čo si povedal?“ – opýtal sa ma.  Opýtal sa ma: „Čo si povedal?“, a pokračoval vo svojom monológu. 
Jednotky času sú: hodina (h), minúta (min), sekunda (s); značky jednotiek sa píšu bez bodky.
Pomlčka sa píše s medzerami z ľavej i pravej strany. Ak je pomlčka na konci riadka, na začiatku ďalšieho riadka sa už nepíše. 
Úvodzovky sa tesne pripájajú k výrazu alebo k vete uvedenej v úvodzovkách. Medzera sa nedáva za ľavé ani pred pravé úvodzovky.
P r í k l a d :  Na porade sa hovorilo – okrem iného – aj o bezpečnosti pri práci.
Konferencia sa uskutoční 12. – 16. mája 2009. 
Opýtal sa ma: „Prečo si neprišiel?“, ale na odpoveď už nečakal.
V odpovedi uveďte heslo „Konkurz“.
Zátvorky  priliehajú bez medzier z ľavej i z pravej strany výrazu alebo vety uvedenej v zátvorkách. Platí to pre všetky druhy zátvoriek: okrúhle ( ), hranaté [ ], lomené / / a zložené { }. Najčastejšie sa používajú okrúhle zátvorky.
Lomka  (/) sa píše: na vyjadrenie podielu – píše sa bez  medzery (1/4 17/19) b) na vyjadrenie pomerného vzťahu  dvoch veličín – píše sa bez medzery (spotreba 8,5 l/100 km) c) namiesto okrúhlych zátvoriek
/Seminár bude v zasadacej  miestnosti na druhom poschodí./ 
Medzera Jedna medzera sa kladie: medzi slová a vety, za posledné interpunkčné znamienko, pred pomlčku i za ňu, za skratky, za čísla, v zmiešaných číslach medzi celé číslo a jeho zlomok, pri členení čísel, medzi trojčíslie a dvojčíslie poštového smerovacieho čísla (PSČ) za značky.
Dve medzery sa kladú: medzi číselné označenie časti textu  a jej názov, medzi PSČ a názov dodávacej
  pošty v poštovom adresovaní 
Tri medzery sa kladú: medzi slová zvýraznené riedeným   písmom, ako aj medzi takto   zvýraznené a nezvýraznené slová. 
Medzera sa nedáva:  v zložených slovách písaných so  spojovníkom, za ľavú ani pred pravú zátvorku, za ľavé ani pred pravé úvodzovky.
 Skratky 
Ustálené textové skratky
Za ustálené textové skratky sa dáva bodka, za ktorou nasleduje medzera. Bodka a medzera sa dáva aj za skratku predložky v geografických názvoch. 
P r í k l a d : r., t. r., o. i., atď., ap., a pod., t. j., tzv., napr., resp., v. r., a. a., Nové Mesto n. Váhom, Brezová p. Bradlom.
Skratky titulov a hodností 
Skratky titulov a hodností uvedených pred menom sa píšu bez čiarky, skratky hodností uvedených za menom sa oddeľujú od mena čiarkou a medzerou. 
Skratky akademických titulov  Sa uvádzajú pred menom. Za skratku sa dáva bodka a od mena sa oddeľuje medzerou.
Príklad:
PaedDr. Jozef Slovák Mgr. art. Eva Brunovská Bc. Helena Šťastná
Ak je pred menom viac titulov, neskôr získané tituly sa píšu pred skôr získanými titulmi.  
Príklad: JUDr. Ing. Mária Príkopská Dr. Ing. Ján Malý
Titul čestný doktor sa uvádza skratkou Dr. h. c. pred menom a ostatnými titulmi.
Skratky vedecko-akademických hodností PhD. (doktor filozofie) a umelecko-akademických hodností ArtD. (doktor umenia) sa uvádzajú za menom, od ktorého sa oddeľujú čiarkou. Skratky vedeckých hodností CSc. (kandidát vied) a DrSc. (doktor vied) sa píšu obdobne.
 Paragraf (§) 
Značka paragrafu (§) sa používa len v spojení s číslom, v opačnom prípade sa nahrádza slovom. Značka sa píše s medzerou z ľavej i pravej strany. 
Značka paragrafu sa nikdy nezdvojuje, pri citovaní viacerých paragrafov sa uvádza pre každý z nich osobitne. 
   Príklad: 
  Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 123/1988 Z. z. o ...
  Podľa uvedeného paragrafu možno konštatovať, že ...
  V zmysle § 28 a § 35 ods. 1 písm. b)
  § 28 - § 30 nariadenia č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva ZP ...
Značky menových jednotiek  Sa píšu v zostavách pred príslušnou sumou, vo vetnej súvislosti sa môžu písať aj za sumou alebo nahradiť slovom.  
V bankovej praxi sa menové jednotky vyjadrujú trojpísmenovými kódmi ISO. Medzinárodné kódy sa píšu s veľkými písmenami a uvádzajú sa za sumou.
  Príklad: 
  Cena s DPH je 13 800,– Sk. Dostal odmenu 5 000 korún. Do stavby sa investovalo 50 miliónov korún. 
  525,– SKK 150,00 EUR 1 EUR = 30,126 SKK
   Jednotky času 
Jednotky času – sekunda (s), minúta (min), hodina (h) a deň (d) sa píšu bez bodky; od hodnoty veličiny sa oddeľujú medzerou.  
  Príklad: 1 min = 60 s    1 h = 60 min 1 d = 24 h
  Percentá 
Značky percenta (%) sa používajú len v spojení s číslom. Značka sa píše za príslušnou číselnou hodnotou, od ktorej sa oddeľuje medzerou. Vo vetnej súvislosti sa nahrádza slovom. 
  Príklad:  3 % odpadu, 10 % z ceny, 19 % DPH
  V ovzduší sa nameralo vysoké percento znečisťujúcich látok.
   Členenie čísel 
Čísla s viacerými číslicami sa členia do skupín po troch čísliciach od desatinnej čiarky doľava aj doprava; skupiny sa oddeľujú medzerou. Štvormiestne celé čísla sa vo vetnej súvislosti a v letopočtoch píšu bez medzery. Čísla sa nezvýrazňujú riedeným písmom.
   Príklad:  12 345 km 5 650 obyvateľov 8 500 ks  Rok 2000 bol posledným rokom  druhého tisícročia.
   Časové údaje 
Časové údaje sa píšu zostupne. Značka jednotky sa píše s medzerou za časovým údajom. Ak sa časový údaj vyjadruje jediným číselným dátovým prvkom, jeho zložky sa píšu dvojmiestnymi číslami oddelenými dvojbodkami bez medzery, napr. 06:37 h, 13:08:40 h, 55 s
Vo vetnej súvislosti sa používa zjednodušené vyjadrovanie času. Medzi hodinami a minútami sa píše bodka. 
Príklad: Začiatok porady je o 8.00 h, obedňajšia prestávka bude od 12.00 – 12.30 h. Odchod vlaku je o 0.50 h.
 Telefónne a faxové čísla 
Účastnícke telefónne čísla sa členia na dvojmiestne skupiny, nepárny počet číslic sa uvádza trojmiestnym číslom na začiatku.
Pred účastníckym telefónnym číslom sa odporúča uviesť medzimestské, prípadne medzinárodné smerovacie číslo. Jednotlivé zložky sa oddeľujú lomkou (/).
Príklad:  02/12 34 56 78 00421/2/12 34 56 78 051/123 45 67 
Pre faxové čísla platia pravidlá písania telefónnych čísel.  
Pri písaní čísel mobilných telefónov sa štvormiestne smerovacie číslo siete oddeľuje medzerou od telefónneho čísla účastníka. Číslo účastníka sa člení na dvojmiestne alebo trojmiestne skupiny číslic oddelené medzerou. 
Príklad: 0903 65 43 2 0903 654 321
Ďalšie čísla 
Rodné číslo, číslo cestovného dokladu, identifikačné číslo organizácie (IČO), daňové identifikačné číslo (DIČ) sa píšu bez medzier. 
Čísla občianskych preukazov, evidenčné čísla vodičských preukazov, motorových vozidiel, čísla noriem a pod. píšu sa v súlade s príslušnými predpismi.
Spájanie písmen a číslic v značkách a v slovách 
 Písmena s číslicami spájame bez medzery, ak vyjadrujú jeden údaj, napr. formát A4, obálka C6, diaľnica D1, § 99a Zákonníka práce. 
Zložené slová napísané číslicami a slovom spájame spojovníkom, napr. 5-násobný, 3-miestny, 6-mesačný, 19-percentný, 2 1/2 –izbový byt 
Poznámky pod čiarou 
Pri viacstranových písomnostiach sa poznámky pod čiarou označujú v celom texte priebežne arabskými číslicami a pravou zátvorkou, ktoré sú umiestnené ako horný index. Pri maximálne troch poznámkach možno použiť aj hviezdičky.
Poznámky sa uvádzajú v päte príslušnej strany od ľavej zvislice pod čiarou. Nad čiarou sa vynechá najmenej jeden prázdny riadok, pod čiarou sa môže vynechať jeden prázdny riadok. Poznámka je v päte strany aj na neúplných stranách.
Príklad:
Pracovné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný zákon neustanovuje inak.1) 
––––––––
1) § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka 
Číslovanie strán, tabuliek a obrázkov 
Strany sa číslujú priebežne arabskými číslicami v tvare základných čísloviek bez pomlčiek. Číslo strany sa umiestňuje v záhlaví alebo v päte strany na vonkajších alebo vnútorných okrajoch alebo v horizontálnom strede textového stĺpca. Úvodné strany a prvá strana sa nečíslujú.
Tabuľky a obrázky sa číslujú priebežne. Označenie napríklad Tabuľka 1 sa spravidla uvádza nad tabuľkou od ľavej zvislice, označenie napríklad Obrázok 4 sa píše spravidla pod obrázok vľavo. V strede nad tabuľkou alebo pod obrázkom sa spravidla uvádza ich názov, pod tabuľkou alebo obrázkom sa uvádzajú poznámky alebo vysvetlivky.
Členenie textu a označovanie častí textu 
Na dosiahnutie väčšej prehľadnosti, na objasňovanie postupnosti a uľahčenie vyhľadávania určitých častí textu sa texty členia na odseky; body textu sa uvádzajú vo výpočtoch; menšie časti textu sa rozčlenia do oddielov a pododdielov potrebného počtu
Odseky 
Logicky ucelené časti textu sa píšu do samostatných odsekov.
Prvý riadok odseku sa môže písať od ľavej zvislice alebo so zarážkou od ľavej zvislice. Na výrazné odlíšenie začiatku odseku (najmä pri blokovej úprave pravého okraja) sa môže tabulátor nastaviť až na 1,25 cm. 
Odseky sa oddeľujú prázdnym riadkom v týchto prípadoch:
ak sa text píše jednoduchým riadkovaním (riadkovačom č. 1) bez ohľadu na úpravu prvého riadka odseku,
ak sa text píše riadkovaním 1 ½ alebo väčším a prvý riadok odseku sa začína od ľavej zvislice.
Odseky sa môžu oddeliť prázdnym riadkom, ak sa text píše riadkovaním 1 ½ alebo väčším a prvý riadok odseku sa začína so zarážkou.
Výpočet bodov 
Za vetou uvádzajúcou výpočet sa píše dvojbodka. Začiatok výpočtu sa od tejto vety oddeľuje prázdnym riadkom, za výpočtom sa vynecháva jeden prázdny riadok.
Na označenie bodov výpočtu sa používajú arabské alebo rímske číslice, malé alebo veľké písmená abecedy, pomlčky alebo iné grafické značky. Výpočet sa môže umiestniť od ľavej zvislice, so zarážkou od ľavej zvislice alebo v horizontálnom strede riadka. 
Výpočet bodov sa píše: 
s malými začiatočnými písmenami, ak výpočet neobsahuje vety; body výpočtu sa ukončia čiarkou alebo bodkočiarkou (ak je rozsah niektorých bodov výpočtu väčší), celý výpočet sa ukončí bodkou;
s malými začiatočnými písmenami, aj keď niektorý z bodov výpočtu obsahuje vetu, čím sa vyjadrí tesnejšie zopätie bodov; body výpočtu sa ukončia bodkočiarkou, celý výpočet bodkou;
S veľkými začiatočnými písmenami, ak výpočet obsahuje vety; body výpočtu sa ukončia bodkou.
Príklad:  Výrobný program našej akciovej spoločnosti predstavujú tieto oblasti: 
priemyselné hnojivá a prostriedky na ochranu rastlín,
gumárske chemikálie,
špeciálne výrobky organickej a anorganickej chémie.
Interpunkčné znamienka na konci jednotlivých bodov sa môžu vynechať pri výpočtoch obsahujúcich heslovité body graficky dostatočne zvýraznené.
Príklad: Výhody našich strojov:
nízka cena
rýchla návratnosť
vysoká účinnosť
spoľahlivosť
Označovanie oddielov a pododdielov
Číslovanie oddielov a pododdielov upravuje STN ISO 2145. Označovanie oddielov sa riadi týmito zásadami:
1. na označenie sa používajú arabské číslice,
2. číslovanie na každej úrovni sa začína číslom 1, na označenie predslovu, predhovoru alebo úvodu na každej úrovni možno použiť číslo 0 (nula),
3. na konci číselného označenia sa bodka nepíš
4. vnútri číselného označenia sa oddeľujú jednotlivé číslice označujúce pododdiely rozličných úrovní bodkou bez medzery,
5. medzi číselným označením a textom (nadpisom) sa vynechávajú dve medzery,
6. číslice sa čítajú ako základné číslovky (sedem jeden jeden)
 
 
Príklad:
7 Skratky
7.1 Skratky titulov a hodností
7.1.1 Skratky akademických titulov 
Obsahy a prehľady 
Obsahy a prehľady sa píšu od ľavej zvislice. Číselný stĺpec sa začína od ľavého okraja, ľavá zvislica textového stĺpca sa prispôsobuje najdlhšiemu číselnému označeniu, za ktorým sa vynechávajú dve medzery. 
Klasifikácia prác
Na akademickej pôde sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi prác, ktoré sa odlišujú svojimi cieľmi, obsahom, charakterom a významom. 
1.1 Školské práce
Sú to práce, ktoré študenti spracovávajú počas vysokoškolského štúdia. Ide o:  seminárne práce/referáty,
ročníkové práce/projekty, práce študentskej vedeckej a odbornej  činnosti (ŠVOČ) 
1.2 Vedeckokvalifikačné práce
Je to súhrne označenie prác spracúvaných a predkladaných na obhajobu za účelom získania vysokoškolského vzdelania, vysokoškolskej kvalifikácie, akademického titulu alebo vedecko-pedagogickej hodnosti. bakalárske práce, diplomové práce, rigorózne práce, dizertačné práce, habilitačné práce.
1.3 Odborné a vedecké práce 
K odborným prácam patria: odborné a vedecké monografie, odborné a vedecké články v časopisoch a vedeckých zborníkoch, príspevky na odborných a vedeckých seminároch a konferenciách, vysokoškolské učebnice.
ROZSAH PRÁC
Rozsah odborných a vedeckých prác nie je určený normami, spravidla sa vychádza z určenia práce a požiadaviek redakcie.
Normalizovaná strana – pojem bol vytvorený pre písanie na písacom stroji. Predstavuje 30 riadkov pri riadkovaní 2 a 60 úderov (aj medzerníkom) v jednom riadku. Tak jedna normalizovaná strana predstavuje 1 800 úderov.
Autorský hárok – predstavuje 20 normalizovaných strán, t.j. 36 000 znakov.  Primeraný rozsah textu písomnej ročníkovej práce je minimálne 5, maximálne 15 strán (9 000 až 27 000 znakov). Počet znakov normalizovanej strany približne zodpovedá nastaveniu strany v počítači:
a) Okraje 4, 3, 3, 3 = písmo Times New Roman, 14 b, 28 riadkov, 65 znakov, riadkovanie 1,5.
b) Okraje 4, 3, 3, 3 = písmo Times New Roman, 12 b, 24 riadkov, 75 znakov, riadkovanie 2,0.
c) Okraje 4, 3, 3, 3 = písmo Arial, 12 b,
32 riadkov, 60 znakov, riadkovanie 1,5.
Celkový počet strán práce nie je totožný s rozsahom práce!
 
Do rozsahu práce sa počíta: - úvod,
- hlavný text,
- záver,
- zoznam bibliografických odkazov,
- citácie,
- poznámky pod čiarou. 
Menší počet strán práce ako predpísaný alebo značne vyšší sa považuje za znak nezvládnutia témy.
Normy pre písanie školských a záverečných prác 
Pri písaní ročníkovej práce dodržiavame nasledujúce normy: ISO 7144 / 1986 STN ISO 690 / 1998
STN ISO 690-2 / 2000 STN ISO 2145 / 1997
Číslovanie častí, odsekov, pododsekov 
Číslovanie častí, kapitol, odsekov a pododsekov sa robí podľa medzinárodnej normy ISO 2145 / 1978, resp. STN ISO 2145 / 1997. 
Zmyslom číslovania je sprehľadniť text. Číslovanie uľahčuje orientáciu čitateľa v texte.
Umožňuje školiteľovi, oponentom a členom komisie pre obhajoby presne odkazovať na miesta, ktoré sú predmetom rozpravy alebo obhajoby.  
Na číslovanie častí v hlavnom texte sa používajú len základné arabské číslice, ktoré sa na druhej a ďalších úrovniach oddeľujú bodkou. V označení príloh sa môžu použiť aj abecedné znaky.
Za samostatným číslom na prvej úrovni sa nedáva bodka. Inak sa bodka kladie vždy medzi čísla označujúce jednotlivé úrovne.  
Príklad: SPRÁVNE: 1 Skloňovanie
                1.1 Skloňovanie substantív 
NESPRÁVNE 1. Skloňovanie
1.1. Skloňovanie substantív 
Metóda členenia a číslovania častí textu pokračuje na ďalších úrovniach – tretia, štvrtá prípadne ďalšia úroveň hierarchie.  
Pri číslovaní častí práce treba zachovať rozumnú mieru. Nemalo by sa stať, že v snahe sprehľadniť text ho vlastne neprimeraným podrobným číslovaním autor skôr zneprehľadní. Číslovanie nesmie sťažiť čítanie práce.
Ilustrácie sú obrázky obsahujúce: grafy, diagramy, nákresy, fotografie, schémy.
Obrázky sa nerozlišujú a číslujú sa priebežne jedným spôsobom.
K jednotlivým prácam sa môžu pridať prílohy. Prílohy sa považujú za samostatné entity. Číslovanie strán v prílohách prác nadväzujú na priebežné číslovanie strán hlavného textu a označujú sa veľkými písmenami latinky (Príloha A, Príloha B, atď.).
Číslovanie strán Strany sa číslujú nepretržite arabskými číslicami.
Číslo strany sa umiestni v dolnej, spravidla na vonkajšej strane stránky, zriedkavejšie v strede. V celej práci sa strany číslujú rovnakým zvoleným spôsobom a zvyčajne takým typom písma, akým je napísaný hlavný text.
Čísla majú byť zásadne rovnako veľké, ako je písmo textu, prípadne o stupeň menšie. Ak je číslo strany dolu, medzi ním a textom má byť najmenej 12 bodov. Číslovanie strán jednotlivých častí písomnej práce:
Obálka (väzba) – sa do stránkovania nepočíta.
Titulný list – sa do stránkovania počíta, ale čísla stránok sa na ňom nepíšu (nezobrazujú sa).
Prázdne strany – tzv. vakáty, sa v písomnej práci majú číslovať. Pri jednostrannej tlači sa nečíslujú.
Erráta (opravy), abstrakt, predhovor, obsah, zoznam ilustrácií, zoznam tabuliek, zoznam skratiek a symbolov, slovník termínov – do stránkovania sa počítajú.
Zoznam bibliografických odkazov – sa do stránkovania počíta.
Register – sa stránkujú priebežne ako súčasť textu.
Celostránkové obrázky – sa započítavajú do stránkovania hlavnej časti práce, aj keď na nich nie je možné alebo vhodné umiestniť číslo stránky.
Sprievodný materiál (diskety, kazety, obrazy, filmy, CD, ap.) sa do stránkovania nepočítajú.
ČLENENIE PRÁCE Z hľadiska formálnej úpravy má práca tieto hlavné časti: 
Predná časť práce
Hlavná časť práce (jadro)
Prílohy
Koncová časť práce
Predná časť práce  
Prednú časť práce tvoria:
Obal – vonkajšia a vnútorná strana predného obalu (obálky, väzby)
Titulný list – povinne
Erráta (opravy) – ak je potrebné
Abstrakt – povinne
Predhovor – povinne
Čestné vyhlásenie
Poďakovanie
Obsah – povinne
Zoznam ilustrácií a zoznam tabuliek – ak sú v práci obrázky a tabuľky
Zoznam skratiek a symbolov – ak sú v práci
Slovník termínov – ak je to potrebné
Predná časť práce má spravidla minimálne 4 a maximálne 8 listov. Väčší rozsah závisí od rozsahu častí – obsahu, zoznamu ilustrácií, zoznamu skratiek, slovníka termínov.
O B A L  Pri vedeckokvalifikačných prácach obal je doskový, čiernej alebo hnedej farby.  
Pri ročníkovej práci postačuje hrebeňová väzba a list za ochrannou fóliou predstavuje obal. Tento list sa do celkového číslovania nepočíta.
14 b 
4 cm od spodného okraja 
Rok vydania 
14 b 
14 cm od horného okraja 
Meno a priezvisko autora (bez titulov) 
16 b 
7 cm od horného okraja 
Hlavný názov práce 
14 b 
4 cm od horného okraja 
Názov školy 
Veľkosť písma 
Umiestnenie 
Údaj
Titulný list 
Titulný list v jednotlivých prácach musí byť. Na obsah a úpravu titulného listu sa vzťahuje medzinárodná norma ISO 1086. 
Na diplomové práce, dizertácie, habilitácie a doktorské práce sa vzťahuje norma ISO 7144/1986.
14 b 
26 cm 
Miesto a dátum publikovania 
12 b 
21 cm 
Dátum predloženia práce a dátum obhajoby 
12 b 
17 cm 
Meno školiteľa 
12 b 
14 cm 
Názov školy, fakulty, katedry 
14 b 
10 cm 
Meno a priezvisko autora 
12 b 
Typ práce – ihneď pod názov 
16 b 
7 cm 
Názov a podnázov práce 
Veľkosť písma 
Umiestnenie (od horného okraja) 
Údaj 
Dátum predloženia a obhajoby práce sa píše štýlom:
rok – mesiac – deň (RRRR-MM-DD), napr. 2009-02-28.
Návrhy týkajúce sa veľkosti písma nie sú záväzné. Typ a druh písma, voľba tučného písma, verzál, kurzíva, kapitálky, zarovnanie textu, a pod. má korešpondovať so štýlom písma a štýlom úpravy celej práce.
Erráta
Ak autor našiel chyby po vytlačení práce a už nie je možné ich v texte opraviť, uvedie na tomto mieste pod uvedeným názvom opravu chýb. Opravy sa uvádzajú takým písmom, ako je písaná celá práca. Ak autor zistí chybu až po zviazaní práce, vloží (vlepí) samostatný list s nadpisom erráta, kde uvedie opravy nasledovne:
Strana Riadok Chybne Správne
14 8 internet intranet 
Abstrakt
Abstrakt je povinný v každej záverečnej a kvalifikačnej práci a umiestňuje sa za titulný list na samostatnom novom liste. Pri jeho vypracovaní sa postupuje podľa normy STN ISO 214. Abstrakt je povinne v slovenčine. Odporúča sa, aby text abstraktu bol aj v niektorom zo svetových jazykov. Ak nie je možné jazykovú verziu umiestniť na jednej strane so slovenským abstraktom, cudzojazyčný abstrakt nemožno deliť a treba ho dať na samostatnú stranu.
Za hlavným názvom sa vloží prázdny riadok.
Text abstraktu.
Za abstraktom nasleduje prázdny riadok.
Na ďalšom riadku sa nachádzajú kľúčové slová, ktoré vyjadrujú tému, vecný obsah práce. Ide o jednoslovné alebo viacslovné výrazy, mená osôb, názvy organizácií, pomenovania predmetov, ap., ktoré sa v práci uvádzajú. Každé samostatné slovo, slovné spojenie sa začína veľkým písmenom. Jednotlivé kľúčové slová sa oddeľujú bodkou.
Príklad:
VARGOVÁ, Monika: Reforma sociálneho zabezpečenia po roku 1989. [Bakalárska práca]. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. Bratislava. Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča Prešov; Katedra Sociálnej práce. Školiteľ: prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár sociálnej práce. Prešov: Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča, 2009. 66 s.
Predhovor
Je povinný vo všetkých školských a kvalifikačných prácach okrem prác seminárnych. Netreba ho zamieňať s úvodom, ktorý je v hlavnej časti práce. Píše sa spravidla na jednej samostatnej strane. Autor tu uvádza:
hlavné charakteristiky práce, okolnosti jej vzniku, vysvetlí, prečo bola práca napísaná, aké dôvody viedli k voľbe témy a vykonaniu výskumu
- stručne informuje, čo je hlavná téma, predmet práce alebo výskumu, stručne vysvetlí, aký je vzťah tejto práce k príbuzným prácam, načrtne domáci a zahraničný kontext, cieľ a účel práce, informuje, komu je práca určená, ako by sa mohla použiť, aké hlavné metódy autor použil, informuje, kto poskytol autorovi pomoc (osoby, organizácie, sponzori, konzultanti, kolegovia),
- stručne a výstižne sa autor venuje charakterizovaniu stavu poznania alebo praxe v danej oblasti a rovnako stručne charakterizujú svoj prístup a hľadisko,
- autor uvedie, ktoré hlavné informačné zdroje použil a spresní, v čom mu pri tvorbe práce pomohli iní,
- ak to uzná za vhodné, poďakuje im. 
Čestné vyhlásenie 
Niektoré vysoké školy vyžadujú, aby na strane 2. práce bolo čestné vyhlásenie, ktoré má zabezpečiť autorovi zodpovednosť za originalitu diela. 
Píše sa v poslednej tretine práce – musí byť podpísané autorom!
Poďakovanie 
Píše sa na samostatnom liste v poslednej tretine práce v prípade, ak potrebujeme vyjadriť niekomu vďaku za pomoc pri tvorbe a písaní práce.
O b s a h 
Obsah je povinný. Nemusí byť v seminárnej práce. Umiestni sa na novej strane za abstraktom a predhovorom.  
Obsahuje názvy hlavných častí a podčastí s číslami strán, zoznam príloh a údaj o ich umiestnení.
V obsahu časť práce Úvod sa môže označiť číslom 0, nie však v samotnom texte. Časť Záver sa v obsahu očísluje číslom, ktoré nasleduje po poslednej kapitole, v texte je bez čísla. 
Ak sa v práci nachádzajú číslované časti kapitol a podčastí, bude primerané do obsahu zaradiť názvy do tretej úrovne.
Zoznam ilustrácii a tabuliek 
Ak v hlavnej časti práce autor použije obrázky, grafy a tabuľky, tie musia mať svoje číslo a pomenovanie.
Na samostatnej strane za obsahom uvedieme ich zoznam (podobne ako obsah), kde bude označenie ilustrácie, jej číslo, pomenovanie a číslo strán.
Názov ilustrácie sa píše pod obrázok. Názov tabuľky sa píše nad tabuľku
Ak je v práci väčší počet ilustrácii jedného typu, každý typ sa môže označiť a číslovať samostatne: Graf 1, Diagram 2, Fotografia 3. 
Ak je v práci menší počet ilustrácií, označíme ich názvom Obrázok (Obrázok 1 Graf nákladov a výnosov za rok 2008).
Tabuľky
Tabuľka v hlavnom texte má obsahovať údaje, ktoré súvisia s daným výkladom v texte. Tabuľku treba umiestniť bezprostredne za miestom, kde sa tabuľka cituje prvýkrát a podľa možnosti na tej istej strane. Ak sa tabuľka netýka textu práce, nevkladá sa do hlavného textu, ale do príloh
Každá tabuľka musí mať svoje arabské poradové číslo, titulok alebo názov.
Názov tabuľky sa umiestní nad tabuľku.
Označenie a názov tabuľky sa podľa možnosti v rovnakej forme uvedie aj v obsahu, resp. v zozname tabuliek.
Tabuľkový materiál, ktorý má viac ako 4 – 5 riadkov, treba upraviť formálne graficky ako tabuľku. Ak je tabuľkových údajoch v texte príliš veľa a tabuľka by bola neprehľadná, vyhotovia sa dve alebo viac tabuliek bez opakovania údajov a každá má svoje označenie a názov
Zoznam skratiek a symbolov 
Ak sa v práci použijú nie bežné a pre čitateľa nie hneď zrozumiteľné značky, symboly, skratky, označenie jednotiek, iné termíny, a pod., musia byť vysvetlené v časti Zoznam skratiek a symbolov. Uvedie sa skratka a jej význam. Ich prvé použitie v texte práce sa musí vysvetliť ihneď – píše sa v zátvorke. Napr. v texte sa použije Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej len „MZ SR“)
Jadro práce – hlavný text 
Hlavný text začína na prednej strane nového listu.
Hlavnú časť práce tvoria časti: Úvod Jadro Záver Zoznam bibliografických odkazov
Ú V O D
Úvod je povinná časť každej práce. V úvode autor podrobnejšie, pritom výstižne a krátko, charakterizuje stav poznania alebo praxe v špecifickej oblasti, ktorá je predmetom práce. Autor tu vysvetlí ciele práce, jej zameranie, použité metódy a stručne objasní vzťah práce k iným prácam podobného zamerania.
Spresní, ktoré hlavné informačné zdroje použil a ktoré pramene využíval najviac. Tieto zdroje potom uvedie aj v zozname bibliografických odkazov. V úvode nie je potrebné opakovať alebo parafrázovať obsah abstraktu. Rovnako netreba v úvode zachádzať hlbšie do teórie, ani opakovať závery prípadne odporúčania.
Úvod slúži k tomu, aby autor u čitateľa vzbudil záujem prečítať si práve jeho dielo.
Rozsah úvodu je 250 – 300 slov
Úvod môže byť jeden a môže sa týkať celej práce. Ak sa v práci používa číslovanie častí a odsekov, úvod buď číslo nemá alebo je označený číslom 0 (nula).  
 
J a d r o práce
Tvorí podstatu práce. Člení sa na kapitoly, odseky, pododseky, podpododseky, ..., ktoré sa číslujú.
Záverečná práca má zvyčajne dve hlavné časti: teoretickú a praktickú.
Ročníková práca je teoretická, bakalárska práca môže mať aj výskumnú časť, diplomová práca musí mať teoretickú aj praktickú časť.
Za názvami kapitol a podkapitol je voľný riadok. Číslovanie kapitol a podkapitol je nasledovné:
za posledné číslo sa nedáva bodka,
na číslovanie častí v hlavnom texte sa používajú len arabské číslice,
jednotlivé časti práce sú na rôznych úrovniach,
medzi číslicami podkapitol sa píše bodka bez medzery (1.1).
Príklad: Prvá úroveň: 1 SOCIÁLNA PRÁCA
Druhá úroveň: 1.1 SOCIÁLNA PRÁCA
VO VEREJNEJ
SPRÁVE
Tretia úroveň: 1.1.1 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 
V tejto časti práce sa využívajú ilustrácie a obrazový materiál (tabuľky, grafy, obrázky).
Ak ilustračný materiál nie je dielom autora, ale prevzatý, musí sa uviesť zdroj, odkiaľ bol prevzatý.  
Príklad:
Obrázok 1 Graf vývoja zdravotného stavu obyvateľstva v SR v rokoch 2000 – 2007 (Zdroj: Štatistický úrad SR).
Z á v e r 
V závere autor práce sumarizuje vecné závery, vlastný prínos alebo pohľad. Má obsahovať:
hodnotenie splnenia cieľov práce, stručnú charakteristiku práce, zhodnotenie výsledkov práce,
význam pre teóriu a prax, návrhy, odporúčania.
Závery musia nadväzovať na jadro práce. Podľa formulácie, ktoré autor použije v závere a úvode a podľa ich úrovne sa dá väčšinou rýchlo zistiť svedomitosť a zodpovednosť prístupu autora k práci (Meško et al., 2005).
Zoznam bibliografických odkazov
Zoznam bibliografických odkazov treba umiestniť na novej strane bezprostredne za hlavným textom. Môže sa umiestniť až za zoznam ilustrácií a tabuliek.
Zoznam bibliografických odkazov sa tiež môže nazvať synonymami: Citované práce, Zoznam citovanej literatúry, Zoznam použitej literatúry, Odkazy na literatúru, Použitá literatúra, a pod.
V zozname bibliografických odkazov sa odkazy usporiadajú obyčajne abecedne podľa prvého údaja.
Záznamy sú usporiadané podľa priezviska autora a názvov dokumentov. Pri tomto spôsobe sa v zozname nečíslujú a nie je dôležité ani poradie, v akom sa citujú v texte.
Ak sa v zozname vyskytuje viac záznamov s rovnakým autorom, na druhej úrovni radenia sa prihliada na rok vydania. 
Pri priezviskách sa nepíšu akademické tituly. 
Ak obsahuje abecedne usporiadaný zoznam bibliografických odkazov niekoľko dokumentov, ktoré sa začínajú takým istým údajom, môže sa prvý údaj druhého odkazu a nasledujúcich odkazov nahradiť pomlčkou.
P r í l o h y
Prílohy tvoria: doplnkové ilustrácie alebo tabuľky – grafy, diagramy, fotografie, plány, mapy, tabuľky, schémy, a pod.
formuláre – dotazníky, pozorovacie hárky, osobitné materiály – fotodokumentácia, náčrty, kresby
opis zariadenia, programov, a pod.
Každá príloha sa začína na novej strane a je označená samostatným označením. Označenie pozostáva zo slova Príloha, veľké písmeno a pomenovanie (názov). Napr. Príloha A Etický kódex sociálneho pracovníka
Prílohy sú považované za samostatné jednotky. Číslovanie strán v prílohách nadväzuje na priebežné číslovanie strán hlavného textu. Ku každej prílohe je potrebné uviesť zdroj, z ktorého bol materiál získaný.
Koncová časť práce 
Ku koncovým častiam práce patria: Registre
Curriculum vitae autora
Obal
Sprievodný materiál – diskety, filmy, CD nosiče, kazety, a pod.
Registre
V práci byť môžu, ale nemusia. Úprava registrov má zodpovedať požiadavkám normy ISO 999. Položky v registri môžu byť usporiadané abecedne, systematicky, chronologicky, číselne. Registre sa môžu členiť, potom sa každý uvádza na novej strane.
Všetky položky (predmety, autori, mená osôb, skratky, značky, symboly, citácie, atď.) môžu byť buď v jednom spoločnom registri, buď v samostatných registroch.  
Curriculum vitae autora 
Časť je nepovinná. Autor v časti Curriculum vitae môže uviesť svoje základné biografické údaje, údaje o záujmoch, účasti na projektoch, účasti v súťažiach, oceneniach, zahraničných pobytoch a domácej praxi, významných publikáciách, ap.
Obal
Vnútorná a vonkajšia strana zadného obalu, čiže 3. a 4. strana obalu. 
Sprievodný materiál
Časť Sprievodný materiál je nepovinná. Netreba si ju zamieňať s prílohami. Do sprievodného materiálu sa rátajú jednotky, ktoré majú odlišnú fyzickú formu alebo formát, napr. mapy, diskety, počítačové výpisy, filmy, kazety, reklamné materiály, ap. Fyzicky sú oddelené od samotnej práce.
 
POUŽÍVANIE PRAMEŇOV – CITOVANIE 
Pri písaní záverečnej práce sa autor opiera o odborné pramene. K odborným prameňom, ktoré sa pri písaní práce najviac využívajú, patria: odborná literatúra, články z odborných časopisov, zborníky z konferencií, interné materiály inštitúcií, zákony a vyhlášky.
V práci sa môžu využívať tri základné spôsoby implementácie pôvodných prameňov: citát, parafráza, výťah.  
Citát
Citát je text, ktorý sme doslovne prevzali z nejakého dokumentu, informačného zdroja. Píšeme ho v úvodzovkách. Ak má citát viac ako štyri riadky, oddelíme ho od ostatného textu odlišným typom písma alebo odsadíme ho od ľavého okraja.
 Parafráza
Parafráza je upravená myšlienka (prerozprávanie) iného autora, kde sa však zmysel myšlienky nemení. Zjednodušene alebo zrozumiteľnejšie vyloží príliš komplikovaný výklad. Parafráza sa vyjadruje vlastnými slovami a štýlom autora práce. Niekedy môže byť rovnako dlhý, ale aj dlhší ako pôvodný text.
Výťah 
Výťah je krátke zhrnutie originálnej pasáže. Redukcia textu výťahu oproti originálu je najmenej 75 %. Vo výťahu je potrebné pridržiavať sa originálnych myšlienok bez pridávania vlastných pohľadov.
Niekedy je vhodné urobiť z dvadsiatich strán výťah na jednu stranu. Inokedy je potrebný väčší priestor.
 Parafráza a výťah sa neoddeľuje od textu, ani sa neuvádza do úvodzoviek, avšak na koniec (resp. podľa potreby na začiatku) parafrázy alebo výťahu sa udáva autorstvo myšlienky citáciou, napr. (Schavel, 2007). 
Citát je text, ktorý je uvedený v úvodzovkách, citácia je skrátené označenie prameňa, z ktorého je citát prevzatý. 
Etika citovania 
Etika citovania odráža, či a ako autor práce dodržiava etické normy vo vzťahu k cudzím myšlienkam a výsledkom práce, ktoré sú uvedené v iných dokumentoch použitej literatúry.
Pri písaní práce sa musia dodržiavať autorské práva a autorský zákon, práca nesmie byť kompilátom alebo plagiátom.
 Kompilát – práca, ktorá preberá a poukladá cudzie poznatky, bez vyjadrenia vlastného stanoviska. Neschopnosť analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie, vytvoriť vlastný názor.
Plagiát – nedovolené používanie cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, formulácií, poznatkov, výsledkov tvorivej práce bez referencie. (Meško et al. 2005). Najzávažnejším plagiátorstvom je predloženie kompletnej práce iného autora a jej vydávanie za vlastný produkt. Pri použití cudzieho materiálu väčšieho rozsahu sa žiada súhlas autora.
 Technika citovania 
Spočíva v tom, ako autor správne a podľa normy spája miesta v texte so záznamami o dokumentoch, z ktorých bolo citované. 
Metódy písania citácií sú metóda mena a dátumu a metóda číselných citácií. 
 
 
 Metóda mena a dátumu 
Znamená, že na príslušnom mieste v texte sa napíše meno autora a dátum publikovania dokumentu podľa toho, ako sú tieto údaje uvedené v zozname bibliografických odkazov.
Citácia sa napíše v texte tam, kde je citovaná položka, myšlienka, údaj, informácia.
Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus, pretože sa tak správa stále.“ (Bútorová, Filadelfiová, 2005, s. 22).
V prípade parafráz za meno a rok sa nepíše číslo strany.
 Metóda číselných citácií
Záznam je v zozname bibliografických odkazov (na konci kapitoly alebo práce). Za citát sa uvedie číslo a pod týmto číslom je príslušný záznam v už spomenutom zoznam. Číslo sa píše buď do guľatej alebo hranatej zátvorky alebo ako horný index. Ďalšie citácie tej istej publikácie dostávajú rovnaké číslo, ako má prvá číslica, pod ktorou bol dokument uvedený po prvýkrát. Za číslom publikácie sa môžu uviesť čísla strán.
Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus, pretože sa tak správa stále.“ (1)
Táto metóda sa v školských, bakalárskych a diplomových prácach neodporúča.
 Záznam je pod čiarou (je na tej istej strane ako citát) 
Citátu sa uvedie horný index a pod čiarou pod týmto číslom je príslušný záznam. Automaticky zadáva postupnosť citácií a dáva číslo pod čiaru. Odkaz pod čiarou sa píše menším písmom ako text.
Táto metóda sa v ročníkových, bakalárskych a diplomových prácach neodporúča.
 Príklad: Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus, pretože sa tak správa stále.5
–––––––
5BÚTOROVÁ, Z. – FILADELFIOVÁ, J.: Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky. 2005. s. 22.
Opakované použitie tohto dokumentu bude mať pod čiarou odkaz:
15BÚTOROVÁ, Z. – FILADELFIOVÁ, J., ref. 5, s. 32
 Pre ročníkové, bakalárske a diplomové práce odporúčanou metódou uvádzania citácií je metóda mena a dátumu, ktorá je zároveň aj jednoduchšia. 
V celej práci musí byť jednotný spôsob písania citátov a jedna metóda uvádzania citácií. Citácia musí obsahovať meno autora, rok vydania a číslo strany.
Príklady uvádzania citátov a citácií metódou mena a dátumu
1. Citát a citácia, ak prameň je dielom jedného autora
a) „Metodológia je veda o metódach, vedou o všeobecných základoch  validity vedeckých procedúr a ich systéme.“ (Oláh, 2006, s. 38)
b) Disosociálne správanie, ako píše Oláh, (1999, s. 146) je „termín považovaný najčastejšie vo význame rozkladného správania, spôsobujúceho delenie, ako opak integrácie.“
2. Citát a citácia, ak prameň je dielom jedného autora a citujeme z viacerých jeho dokumentov vydaných v jednom roku:
Za rok píšeme malé písmeno podľa toho, v akom poradí sú pramene uvedené v zozname použitej literatúry, kde tiež je uvedené príslušné písmeno.
Príklad: „Centrálnym pojmom teórií sociálnej deviácie sa preto stáva správanie.“ (Oláh, 2001a, s. 2)
3. Citát a citácia, ak sú dvaja autori (spoluautorstvo) prameňa:
Postupujeme ako v predchádzajúcom, avšak píšeme mená obidvoch autorov. 
4. Citát a citácia, ak je autorov viac:
Postupujeme ako v predchádzajúcom, píšeme meno iba prvého autora a za meno použijeme skratku et al. (et alii – a iní).
Príklad: Funkcie sociálnej politiky sú: „ochranná, rozdeľovacia, stimulačná, preventívna a homogenizačná.“ (Schavel et al., 2006, s. 18).
5. Citát a citácia, ak je sprostredkovaný – preberáme citát autora, ktorého dielo nemáme, ale tento jeho citát uvádza iný autor:
Uvádzame obidve mená a spájame ich slovom In (pôvodný autor In: autor, ktorý cituje, rok, strana). 
Príklad: „Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe.“ (Strieženec In: Schavel et al., 2006, s. 10).
6. Citát a citácia, ak text je prevzatý zo zákona:
a) Definícia sociálnej práce podľa § 3 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci „je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.“
b) „Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 60,- Sk mesačne.“ (Zákon č. 599/2003 Z. z. § 11 ods. 2). 
7. Ak literárny zdroj nemá autora, namiesto mena autora píšeme názov článku, rok a číslo strany. 
8. Pri preberaní citátu z internetu sa píše meno autora, rok a strana. Ďalšie údaje sa udávajú v zozname použitej literatúry
9. V prípade, že strany textu nie sú číslované, na presnú identifikáciu citátu použijeme iný údaj: kapitolu, obrázok, ilustráciu, tabuľku, rovnicu, sekciu, paragraf, čo v citácii uvedieme skratkami: kap., obr., il., tab., rov., sek., par.
10. Citát a citácia pri použití normy:
„Vo všetkých odkazoch na publikáciu treba používať konzistentný systém interpunkcie.“ (STN ISO 690, 1998, s. 16)
11. Parafráza a citácia:
U nás legislatívnych zmien sa začali dožadovať predovšetkým mimovládne organizácie zamerané na pomoc týraným ženám a deťom. (Magurová, 2007)..
U nás legislatívnych zmien, ako uvádza Magurová (2007), začali sa dožadovať predovšetkým mimovládne organizácie zamerané na pomoc týraným ženám a deťom.
V ročníkovej práci musí byť použitých aspoň 10 rôznych prameňov, v bakalárskej práci 25 prameňov a v diplomovej práci 40 prameňov.
Elektronické materiály sa v texte citujú rovnakým spôsobom ako ostatné materiály. V záverečných a podobných prácach sa aj pri elektronických dokumentoch a materiáloch odporúča používať citačnú metódu meno a dátum.
Študijné materiály