Kazuistický seminár
KAZUISTICKÝ SEMINÁR<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />
ČO JE TO KAZUISTIKA?
Kazuistika je štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov postihnutého jedinca  v  smere diagnostického  ohodnotenia a sformovania záverov, je to vlastne:
-          štúdium prípadu, klinické údaje o vývine a súčasnom stave jednotlivca,
-          údaje o okolnostiach, ktoré mohli vývin a súčasný stav ovplyvniť,
-          osobný kontakt s klientom – rozhovor pri ktorom získavame dostupné informácie,
-           používa sa v psychológii, pedagogike, sociológii, poradenstve.
 
K ČOMU KAZUISTIKA SLÚŽI?
-          k ilustrácii, alebo k vyvodeniu istých teoretických záverov,
-          k pravdivému popisu konkrétneho prípadu (príbehu), ktorý sa klientovi stal.
KDE SA MOŽEME S TAKÝMTO PRÍPADOM STRETNÚŤ?
-          klinické disciplíny – medicína, psychiatria (napr. v zdravotníckych  zariadeniach  (rôzne   neriešiteľné prípady po ťažkých úrazoch na traumatologickom   oddelení,  nechcené  dieťa  –  novorodenecké oddelenie, onkologické diagnózy, psychiatrické diagnózy, a pod.)
-          zariadenia sociálnych služieb - (Domov dôchodcov, Domov sociálnych služieb, Domov-penzión, Zariadenia opatrovateľskej starostlivosti),
-          útulky pre bezdomovcov,
-          domovy pre osamelé matky
-          krízové strediská
-          pedagogicko-psychologické poradne
-          Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (rôzne prípady týrania detí aj dospelých, nezamestnaní, hendikepovaní a pod.)
-          rôzne združenia, nadácie
-          pedagogika
-          sociológia
-          poradenstvo
-          právo
-          veda a výskum
 
O B S A H,  alebo  ČO MÁ KAZUISTIKA OBSAHOVAŤ?
 
Základné údaje:
 
-          iniciály:                  napr.:  A.N.
-          rok narodenia:        napr.:  1948
-          Bydlisko:                  Bratislava
Anamnéza: RA, OA,
Rodinná anamnéza:
   -   otec:                                                napr.: Filip
   -   matka:
   -   zamestnanie:   napr.: robotník
   -   stav:
   -   súrodenci:
Údaje o rodičoch, vek, vzdelanie, zamestnanie, schopnosti, záujmy, rodinné vzťahy, bývanie, ekonomická a kultúrna úroveň, zloženie rodiny, typ rodinnej výchovy.
Osobná anamnéza:
- všetky informácie o predchádzajúcom vývine jedinca
Diagnóza: Môžeme použiť, ak  sa u  jedinca  vyskytuje  aj  diagnóza zdravotná  (napr. Schizofrénia, Depresívny, somatizačný syndróm a pod.). vtedy môžeme napísať aj zdravotnú diagnózu.
Sociálna diagnóza:  Je diagnóza, ktorú si stanovíme sami podľa príbehu, ktorý popisujeme.
Analýza sociálnych údajov: (aktuálny stav, psychický stav jedinca, fyzický a  sociálny  stav).  Je  to   vlastne  zhrnutie  všetkých  dostupne  získaných informácií, spracovanie celého príbehu.
Sociálna terapia : (riešenie momentálneho stavu, liečebné nápravné  opatrenia, ich priebeh a výsledky), ako by sociálny pracovník pristupoval k riešeniu  danej situácie, čo by ako soc. pracovník navrhoval.
Progmóza:  Čo vidím ako  sociálny pracovník do budúcna, či príde k zmene, alebo riešeniu daného stavu. 
 
Záver:  ( všetko, čo z celého príbehu hodnotím, alebo aj  sledovanie prípadu i naďalej, ak to situácia umožňuje).
 
VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV A TERMÍNOV
Anamnéza
-          grécke slovo  anamnezis –rozpomenutie, zistenie stavu a podmienok  pred postihnutím, teda relevantných (podstatných) informácií, ktoré súvisia s postihnutím, ktoré viedli k postihnutiu, alebo sú dôsledkom postihnutia, môže byť:
a)       rodinná -  rodinné a sociálne pomery, ich vývin a aktuálny stav
b)       osobná -   celkový somatický, neuropsychický a sociálny vývin na skúmanie telesnej, duševnej a sociálnej zrelosti, stupeň začlenenia do spoločnosti, vrátane chorôb, úrazov a poškodení, na zistenie príčin a vývinu aktuálneho stavu     postihnutia.
 
Katamnéza
-          grécke slovo  katamnesis – spomínam si,
-          v praxi znamená sledovanie priebehu postihnutia od doby skončenia nápravy až do konca jeho života, resp. stanovenia obdobia,
-          robí sa u osôb, u ktorých sa predpokladá recidíva, alebo pri porovnávaní výsledkov použitých metód na rôzne dlhú dobu po skončení liečenia alebo nápravy.
 
Diagnóza
-          činnosť odborníka, výsledkom ktorej je diagnóza,
-          je výsledkom procesu diagnostiky,
-          ide o cieľavedomú činnosť, ktorá je zameraná na rozpoznanie podmienok, priebehu a výsledkov jednotlivých procesov   u jednotlivých jedincov.
 
Prognóza     
-          je odborná predpoveď vývinu postihnutia, alebo jeho dôsledkov,
-          zlepšovanie stavu, alebo chronicita.
 
Prognostika
-          je činnosť odborníka výsledkom ktorej má byť prognóza,
-          je zameraná na analýzu doterajšieho vývinu súčasného stavu a na tendenciu vývinu postihnutia, jeho symptómov a dôsledkov.
 
Dokumentácia
-          súbor dokladov, informácií, správ, vyšetrovaní, zámerov, úradov a príslušných inštitúcií o priebehu a výsledkoch nápravy špeciálnej prevýchove a o výraznejších zmenách vo vývine a aktuálnom stave postihnutého.
PRAMENE INFORMÁCIÍ:
-          vlastné skúmanie,
-          sprostredkované informácie (od lekára, zdravotnej sestry, od príbuzných, sledovanie médií, noviny, internet),
-          vlastná dokumentácia,
-          prognostika – predpoveď, hodnotenie,
-          vlastné štúdium.
 
TYPY KAZUISTÍK:
-          história prípadu – popis, životná história, osobné údaje vo vývine a v živote skúmaného poskytuje ucelený obraz o doterajšom živote a získané informácie sú radené chronologicky, v postupnosti za sebou,
-          štúdium prípadu – rozbor, je to vlastne analýza a vedecké spracovanie prípadu, obsahom rozboru sú príčiny a dôsledky daného stavu a analýza,
-          komplexná kazuistika - história, popis, rozbor, štúdium prípadu, po formálnej stránke môžu byť tieto časti oddelene, teda uvedené zvlášť  pri kazuistike si autor musí uvedomiť, že všetky informácie sa dejú v určitom čase a v ustavičnom vývine.                                                                                                                  
 
DRUHY KAZUISTÍK:
 
1.          Delenie z hľadiska informácií:
a)            čiastková kazuistika – niektoré znaky, stránky, alebo vlastnosti  postihnutého jedinca, vzťah k práci, sociálne pohľady rozumových schopností,
b)            celková kazuistika -  obsahuje čo najúplnejší a všestranný opis, celkový obraz postihnutého jedinca, obraz jeho rozumových,  citových, vôlových sociálnych a osobnostných znakov, je podstatne  obširnejšia,  než čiastková a opiera sa o širší inventár údajov.
     2.   Delenie z hľadiska spracovania:                                
a)       voľná kazuistika – nemá vopred určený plán, uvádza znaky a osobitosti, ktoré autor považuje za dôležité, resp. významné pre daný  prípad, radenie informácií nie je systematické  ,                                             
b)       podľa plánu – pravý opak, je vypracovaná podľa schematických materiálov, na vypracovanie osobnej charakteristiky, alebo kazuistiky.                                                                                                                                                                                       
    3.    Podľa zamerania a cieľa, ktorý sa sleduje:    
a)        klinická kazuistika – je najčastejšou kazuistikou v medicínskej, psychologickej  a  špeciálne pedagogickej praxi, je to vlastne  porovnanie  výsledkov, (napr. psychiater porovnáva názory iných, aby dosiahol lepší náhľad na postihnutého jedinca), aby sa dosiahol čo najväčší efekt a účel, ktorý je zameraný na pomoc konkrétnemu jedincovi,   
b)        učebnicová kazuistika – cieľom je ilustrácia teoretického textu získaná  odborníkom, alebo študentom špecifického odboru,
c)        časopisecká kazuistika – prináša viac – menej výnimočné prípady, nie bežné, pod výnimočnosťou rozumieme to, že sa jedná o podnetný prípad.
 
METÓDY ZÍSKAVANIA INFORMÁCIÍ V KAZUISTKE
 
1.        Pozorovanie:
-          systematické -  cieľavedomé sledovanie prejavov správania a konania  jedinca v určitých situáciách,
-          náhodné a cieľavedomé – pozorovanie s určitým stanoveným cieľom je to vlastne metóda získavania informácií,
-          skryté a verejné – na spracovanie pozorovania sa používajú kvalitatívne akostné metódy ako sú:   
-          analýza – rozčlenenie celku na základné elementárne časti,
-          syntéza – spájanie základných častí do kompletného celku,
-          dedukcia – postup od konkrétneho k všeobecnému, od jednoduchého k zložitému,
-          indukcia – opak dedukcie,
-          komparácia – porovnávanie,
2.        Explorácia
-          dotazník – je súbor položiek, na ktoré respondent odpovedá písomne, spracúva kvantitatívne materiály, štatistické výpočty, percentá,  priemery a odchýlky,
-          rozhovor – je vzájomná komunikácia dvoch osôb, môže byť voľný, čiže spontánny, bez vopred stanovených otázok – neviazaná komunikácia,
-          alebo riadený rozhovor, ktorý má presne stanovené otázky, ktoré výskumník číta, teda je vopred pripravený.
3.        Štúdium výsledkov činnosti – používa sa najmä v pedagogickej kazuistike (napr. u detí, u ktorých je rečový prejav nejakým spôsobom  zastavený).
4.        Výsledky v skúškach a testoch- všetky stránky osobnosti aj IQ testy, vedomostné testy, testy zručnosti a spôsobilosti
5.        Experiment – je spôsob získavania nových informácií, pri ktorom sa snažíme získať nové informácie tým, že určitým spôsobom zasiahneme  do spôsobu existencie klienta.
6.        Štúdium dokumentácie o postihnutom jedincovi – predpísané dokumenty, v ktorých je zachytávaná existencia skúmaného jedinca (učebné plány, triedne knihy).
 
PSYCHOGENETICKÝ ROZHOVOR
 
Sociálny pracovník získa predstavu o vplyvoch, ktoré formovali súčasné chybné postoje a vzťahy klienta.
Otázky sú zamerané na 10 okruhov, ktoré si všímame pri získavaní informácií pre spracovanie kazuistiky:
-          prejav pri vstupe do pracovne, resp. pri prvom kontakte,
-          opis zovňajšku klienta,
-          opis užšieho a širšieho prostredia,
-          uspokojovanie základných životných potrieb (materiálne, citové, vývojové),
-          vzťah k disciplíne, povinnosti a výchove,
-          postoj k eventuálnym zmenám a ich sociálnych dôsledkov,
-          vzťah k zábave a odpočinku,
-          deštruktívne skúsenosti a reakcie na ne,
-          druh temperamentu, vzdelanie, inteligencia,
-          čo ho k nám priviedlo (subjektívny dôvod, príčina, problém z jeho pohľadu).
                    PSYCHOGENETCKÝ ROZHOVOR (GENESIS – VÝVOJ)
 
1.        PREJAV PRI PRVOM KONTAKTE (resp. pri vstupe do pracovne):
-          všímame si napr. ako klient zaklope,
-          či je jeho klopanie tiché, alebo silné,
-          ako prichádza (chôdza je rýchla, pomalá, alebo neistá),
-          ako prehovorí (hlasitosť jeho prejavu, ticho, bojazlivo, či je v jeho hlase agresivita)
-          aké je jeho podanie ruky (isté, neisté, či je v rozpakoch, či si žmolí ruky, alebo nejaký predmet, ktorý drží v rukách).
 
2.        OPIS ZOVŇAJŠKU KLIENTA
-          tu si všímame, či klient zanedbaný (napr. bezdomovec, ošúchané oblečenie),
-          či je klient upravený, čistý, alebo v rámci svojich možností,
-          ďalej si všímame jeho celkový vzhľad, čo sa týka úpravy vlasov, oblečenia (skromné a lebo nákladné),
-          či nosí šperky (ak sa to týka napr. ženy, ktorá je napr. práve v rozvodovom konaní, žiada neprimerané výživné, alebo nejaké iné kompenzácie),
-          alebo to môže byť klient, ktorý je závislý na drogách,
-          všímame si tiež napr. či nosí okuliare (či sa nejedná o zrakovú chybu)
-          spôsob reči, jeho vyjadrovanie (či sa vyjadruje jednoduchým spôsobom, alebo používa odborné výrazy),
-          či nie je aj porucha reči (zajakávanie, koktanie),
-          či nemá nejaký vonkajší handicap (napr. krívanie, protéza, chodenie za pomoci barlí, paličky a pod.).
 
3.        OPIS UŽŠIEHO A ŠIRŠIEHO PROSTREDIA
-          tu sa zameriavame na otázky typu napr. (či pochádza z mesta, obce, či býva v paneláku, alebo rodinnom dome),
-          kde pracuje (štátny subjekt, alebo súkromný sektor, kolektív v práci),
-          či je v práci akceptovaný, či sú vypočuté jeho názory,
-          ďalej skúmame jeho rodinné zázemie, jeho rodinu (či nie je napr. študent),
-          koľko má súrodencov, či s nimi dodržiava kontakt, ako vychádza s rodičmi, či sa doma cíti dobre, alebo má tendenciu z domu unikať,
-          či býva, alebo v minulosti býval doma trestaný (aké to boli tresty, či nie náhodou aj fyzické),
-          či v rodine náhodou nebolo aj týranie zo strany rodičov, alebo aj týranie zo strany spolužiakov, kamarátov,
-          ďalej si všímame a hodnotíme aj terén, teda informácie o rodine a pracovisku v takom rozsahu, aby sme si vedeli urobiť objektívny obraz o klientovi, nakoľko jeho popis môže byť subjektívny.
 
4.        USPOKOJOVANIE ZÁKLADNÝCH ŽIVOTNÝCH POTRIEB (MATERIÁLOVÉ, CITOVÉ A VÝVOJOVÉ)
-          v prvom rade sledujeme a zisťujeme, či má uspokojené základné potreby (napr. samostatná izba doma v rodine a pod.)
-          koľko má súrodencov a členov rodiny, či mu umožňovali všetky podmienky počas štúdií, či nemal kladené prekážky,
-          pri citových potrebách sa zameriavame hlavne na to, či našim klientom je dieťa, dospievajúci, alebo klient zamestnaný v produktívnom veku, či nezamestnaný, dôchodca a podľa toho kladieme aj otázky, u dieťaťa sa môžeme zamerať napr. na vzťah matka - dieťa, ale súrodenec, u dospievajúceho napr. rozchod po dlhšej známosti, alebo strata priateľa, u dospelého, napr. žena v 50-tich rokoch zostala sama (deti sa osamostatnili a manžel ju opustil),
-          u otázok pri uspokojovaní vývojových potrieb sa zameriavame na tri základné oblasti: DETSTVO, DOSPIEVANIE, DOSPELOSŤ,
-          v detstve sa snažíme zistiť, či prostredie v ktorom dieťa vyrastalo nebola náhodou rodina alkoholika, alebo iná droga, či dieťa nie je jedináčik, ktorému bolo všetko umožnené a nič zamietnuté, aká bola finančná situácia v rodine, ako sa zaobchádzalo s peniazmi,
-          v dospelosti sa zameriavame napr. na otázky zaradenia sa do pracovného kolektívu, zisťujeme akým vývojom prešiel v zamestnaní, či zažil úspechy, alebo neúspechy, aká je jeho finančná situácia, či je spokojný, aký vzťah má k spolupracovníkom, k nadriadeným a pod.,
-          ďalej sa môžeme zamerať aj na jeho sexuálny vývoj, môže sa nám stať, že klient nebude ochotný odpovedať na otázky intímneho charakteru, vtedy ho nemôžeme nútiť, ale hľadať správne otázky, ktoré by nás priviedli k cieľu, ktorý sledujeme,
5.        VZŤAH K DISCIPLÍNE, POVINNOSTI A VÝCHOVE
-          pri tomto okruhu otázok je evidentné hneď pri začatí rozhovoru, čo si človek váži disciplínu, či je presný, spoľahlivý, tu sa snažíme hlavne o to, aby nám klient opísal svoje pracovné prostredie a svoj vzťah k nadriadeným,
-          ďalej si všímame a zisťujeme, či klienti, ktorí chcú mať stále iba svoje práva vedia aj čo sú ich povinnosti (napr. rómska matka chodí po všetkých možných inštitúciách, presne vie a ovláda na akú sociálnu výpomoc má nárok, len nikdy neuvažuje o tom, čo by mala preto urobiť, aby si zohnala nejakú prácu),
-          alebo alkoholik, ktorý na svoje deti neplatí výživné a pritom si požaduje soc. výpomoc a pod.,
-          snažíme sa zistiť hlavne postoj klienta k svojim povinnostiam (aký postoj má k svojim deťom, ako s nimi komunikuje, či sa nevyhovára, čo všetko by mala urobiť napr. škola, či by škola nemala vychovávať a pod.),
6.        POSTOJ K EVENTUÁLNYM ZMENÁM A ICH SOCIÁLNYM DOSLEDKOM
-          tu sa zameriavame hlavne na to, aký má klient postoj k vlastným fyzickým zmenám (napr. telesné postihnutie, nevidiaci, s protézou hornej, alebo dolnej končatiny, či pre tento handicap nie je zatrpknutý, či nemá sklony k nenávisti, pretože opačne sú aj takí, ktorí prekonaním svojho osudu pomáhajú iným, sú ústretoví, správajú sa voči iným milo, prejavujú náklonnosť,
-          u sociálnych dôsledkoch sa zameriavame na otázky: či mu stačia financie, ktoré dostáva v podobe sociálnej dávky (napr. je invalidizovaný/á, pripútaný na invalidný vozík a či má priznané kompenzácie (ktoré mu podľa zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov patria), či má vytvorené bezbariérové prostredie atď.
7.        VZŤAH K ZÁBAVE A ODPOČINKU
-          tu sa snažíme zistiť, či si klient vie dopriať odpočinok, či sa stretáva s priateľmi, alebo niekedy navštívi aj divadelné predstavenie, či si dopraje oddych aj v podobe dovolenky,
-          alebo má pocit, že je nenahraditeľný.
8.        DEŠTRUKTÍVNE SKÚSENOSTI A REAKCIE NA NE
-          deštrukcia – jedná sa väčšinou o nejakú úchylku (napr. krádeže, alebo skúsenosť s drogou, na ktorú potrebuje peniaze v každom prípade a keď ich nemá, uchýli sa ku krádeži), alebo ukradne peniaze rodičom, ktorí mu na to prídu o pol roka a práve tu sa zameriame na moment, ako to klient prijal, či sa za to hanbil, bolo mu to ľúto, alebo k vôli tomu by dokázal aj utiecť z domu, alebo mu to bolo úplne jedno,
-          alebo ďalší príklad: žiak ublíži žiakovi tak, že sa tento čin kvalifikuje ako napadnutie, alebo ublíženie na zdraví, žiak má z toho celoživotný stres, práve na takýchto prípadoch sledujeme, ako sa klient v danej situácii správa.
9.        DRUH TEMPERAMENTU, VZDELANIE, INTELIGENCIA
-          pri temperamente sa budeme snažiť zaradiť klienta medzi 4 druhy temperamentu a to: či je sanquinik, cholerik, flegmatik, alebo melancholik,
-          snažíme sa zistiť aké má klient dosiahnuté najvyššie vzdelanie,
-          pri inteligencii sa zameriavame na to, či sa dá s našim klientom hovoriť aj na iné témy, IQ si vyžiadame od psychológa podľa potreby.
10.     ČO HO K NÁM PRIVIEDLO (subj.dôvod, príčina, problém z jeho pohľadu)
-          zisťujeme prečo nás vlastne klient vyhľadal, aký dôvod ho k tomu viedol,
otázky a celý rozhovor vedieme opatrne s prístupom, aby sme klientovi žiadnym spôsobom neublížili, aby sme z neho dostali čo najviac informácií, pretože iba tak vieme zaujať stanovisko a nájsť riešenie jeho problému.
Študiné materiály